Kolíska spieva deťom /il. Martin Benka/

Milan Rúfus patrí k myšlienkovo najnáročnejším autorom v našej súčasnej poézii. Pritom však patrí k čitateľsky k najpríťažlivejším a najrecitovanejším. "Rúfus vedome smeruje k slovnej sporosti, obsahovej i výrazovej prísnosti a jeho báseň sa tak stáva prostou a ťažkou ako príslovia" (Šmatlák). V čase, keď sa časť našej literatúry hnala za pochybnou „svetovosťou", Rúfusova poézia celkom zámerne sústredila svoj záujem na mnohonásobne opakované stvárňovanie témy domova. Vznikli z toho také cykly básní, ako sú Zvony, Stôl chudobných, Kolíska a Kniha rozprávok, ktoré predstavujú významnú líniu v mnohotvárnom procese nového rozvoja našej socialistickej poézie v poslednom desaťročí. Básnik hľadá a usiluje sa vypovedať pravdu o súčasnosti a o nás samých v nej. Pravdu, ktorá je zakorenená v pôde domova, po veky zúrodňovanej potom i slzami pracovitých a predsa chudobných ľudí, neúnavných vo svojej prisatosti k životu i vo svojich túžbach po lepšom a spravodlivejšom údele. Zmyslom Rúfusovej tvorivej inšpirácie je úsilie vyjadriť kontinuitu medzi krásnou múdrosťou pracujúceho ľudu minulosti a povinnosťou dnešného socialistického človeka dozrieť do svojej plnej ľudskosti. *-*